International MTB marathon Malevil Cup

calendar_today 20.06.2015
format_list_numbered 3. kolo - MarathonMan - Europe
sell MTB - maratón
place Jablonné v Podještědí (Česká republika)
group PAKLI SPORT KLUB
mail malevilcup
Páčila sa Ti táto akcia?
Tvoje hodnotenie: thumb_up0thumb_down
arrow_backNaspäť do kalendára
Reportáž: XVI. International MTB marathon Malevil Cup 2015 - Skvele pripravený maratón

Je piatok 19.06.2015 popoludní a naša výprava v zložení ja (jelo520), Jojo (Bubak) a Miloš (Milkyone) nakladáme biky na strechu auta a vyrážame smer Liberec. Po asi šiestich hodinách jazdy prichádzame do Jablonného v Podještedí, miesta konania Malevilského maratónu. 100km trať tohto podujatia je zaradená do UCI MTB marathon series 2015, čo je predpoklad vynikajúcej atmosféry ale aj konkurencie. Dôkazom je aj účasť pretekárov z 13 krajín ako Holandsko, Kazachstan, Anglicko, Nórsko, Poľsko, Nemecko a iné. Samozrejme aj  my „traja mušketieri“ zo Slovenska.

 

20.06.2015 Jablonné v Podještedí – Heřmanice


Po minuloročnom absolvovaní slovenský maratónskych sérií sme sa rozhodli nazbierať zopár skúseností aj v zahraničí. Ako do rany nám prišla možnosť zúčastniť sa série Marathon man Europe, z ktorej sme si vybrali AUTHOR Král Šumavy v Klatovech, Malevil CUP v Jablonném v Podještedí (oba CZE) a Salzkammergut v Bad Goisene (AUT).

Večer pred štartom si ideme omrknúť miesto štartu aj s našou českou spojkou Radkem, ktorý nám zabezpečil ubytovanie a vyzdvihol štartové balíčky. D1 medzi Brnom a Prahou je krásne miesto, kde nikdy neviete, kedy dorazíte...



Ako správny bikeri večer pri pivku rozoberáme tímovú taktiku a snažíme sa zoznámiť sa s traťou. Teda aspoň pohľadom na mapu trate, z ktorej nevidíme ani výškový profil . Ale aspoň vieme, kde budú občerstvovacie stanice. Spíme cca 6 km od miesta cieľu a tak sa nám na profesionálny výklad trate z úst organizátorov moc nechce. Trocha prekvapenia na ráno nám predsa nezaškodí. Veď štart máme až o 10:30, teda až na Miloša, ten štartuje 40km trať s prevýšením 1184m už o 9:30. Nechápeme síce rozhodnutie organizátorov postaviť na štart pretekárov najkratšej trate skôr ako štart 65km, ale organizátori to už majú určite dobre premyslené a tak to viac neriešime. Teda až na Joja, ktorý to stále nechápe . Nevadí, veď bývame asi 500m od štartu.

Po nočnom výdatnom daždi čakáme, že trať bude mokrá a rozbahnená. Podmienky sú však priam luxusné. Je síce len 15 stupňov a voľba kombinézy s dlhým rukávom bola správna. Spoza mrakov vykukuje aj slnko, ale našli sa aj miesta, kde blato lietalo všade naokolo.



Ide sa na to



Prvé kilometre sa idú ozaj svižným tempom. Ľahkých 47km/h na rozjazdenie je priam paráda a tak ľutujem, že som sa nerozjazdil viac. Nečakal nás z môjho pohľadu žiadny prudký kopec, no aj tak sa pelotón celkom rýchlo trhá na menšie skupiny. Slnko vystriedala celkom silná prehánka, ktorá nikomu nevadila a išlo sa stále slušným tempom. Ani som sa nenazdal a asi po päťdesiatich minútach míňame už vo dvojici prvú občerstvovačku. Ako sa hovorí v známej českej komédii „nezastavujem, máme zpoždení“ len sa za jazdy napijeme a valíme ďalej. Na dohľad máme stále celkom veľkú skupinu borcov. V Jednom stúpaní prestriedam a skúšam dobehnúť pretekárov pred nami, úspešne. Kolega sa však neudržal a ostáva niekde za mnou. V zjazdoch trochu strácam, na mokrých kameňoch a koreňoch. Hardtailová 26tka je síce super, ale má svoje limity... Necítim sa moc sebaisto, ale vo výšlapoch stratu pohodlne mažem a dostávam sa zase do pohody.



Tunajšie zjazdy naozaj preveria, kto je ako technicky zdatný. Väčšinou sú to veľké mokré šutre a korene. Stretám dosť ľudí čo opravujú defekty a v duchu si prajem, aby ma toto nešťastie tiež nestretlo. Naša teraz už sedem členná skupina sa drží stále pokope a opäť bez zastavenia míňame druhu občerstvovačku. Tu som sa chcel trochu napiť no každý mal v ruke banán alebo tyčinku no voda žiadna. Zastavovať som nechcel, aby som nestratil kontakt so skupinou, tak musím vodu vo fľaši pošetriť o čosi dlhšie. Keďže nie je žiadne horko, nie je to až taký problém. Tempo sa nemení a na čele sa všetci poctivo vystriedame až kým neprídeme k dosť technickému a strmému zjazdu. Tu sa však skupina definitívne rozdeľuje a ja opäť ostávam vo dvojici s jedným českým kolegom. Aspoň môžeme prehodiť pár slov. Kolega tu trénoval už v týždni tak ma informoval o tom, čo nás ešte čaká. Prechádzame úsekom, kde je to samá skala a stretávame záchranárov, ako vedu borca čo sa sotva drží na nohách. Asi dosť škaredý pád. Oproti idú ďalší záchranári už aj s nosidlami. Snáď to nebolo nakoniec nič vážne... Musím vyjadriť svoj obdiv pred lekárskym zabezpečením na trati. V každom náročnejšom zjazde záchranári s nosidlami a štvorkolkami, človek sa až nebojí spadnúť.





Spoločne sa blížime k Nemeckému mestečku Oybin, kde sa nachádza rýchlostná prémia, divácky veľmi atraktívne miesto. Za prémiou je tretia občerstvovačka, kde môžem odhodiť moju už prázdnu fľašu a dostávam na výmenu plnú o dva deci väčšiu. Na slovenskom maratóne, a nie len slovenskom, som sa ešte s takouto službou organizátorov nestretol. Kolega mi hlási, že nás čaká najhoršie stúpanie z celého závodu a nemýli sa. Minulí rok ho celé vyšliapal vraj len Jarda Kulhavý a Honza Škarnitzl. Sklon je čoraz strmší a sme nútení aj zosadnúť a potlačiť. Tu ma začínajú chytať trochu kŕče do lýtok. Pomaly ale isto sa blížime k vrchárskej prémii, ktorá je zakončená asi desiatimi snáď pol metra vysokými schodmi, ktoré mojim kŕčom moc nepomohli.



Práve naopak. Kolega mi ušiel a ja na poslednej občerstvovačke beriem banán a snažím sa udržať pozíciu. Do cieľa zostáva 9km väčšinou dole kopcom a ja sa už vidím v cieli. Vychádzam na pekne pokosenú lúku a už je počuť hluk z cieľa. Po pár metroch prechádzam cieľovou páskou na peknom 7.mieste v kategórii. Keďže ciel bol asi 6km od miesta štartu idem sa smerom k ubytovni vyjazdiť a prezliecť. Nakoniec sme sa všetci stretli v cieli živí a zdraví. Miloš na 45.mieste v kategórii, Jojo na 47. miete v kategórii a Radek na 72.mieste v kategórii. Veľa času stratil, keď pomáhal nejakému Angličanovi rozhýbať kŕče v nohách.

Po vyhlásení výsledkov prišla na rad tombola a večer párty, na ktorú nezostalo moc ľudí, možno aj vinou chladného a trochu upršaného počasia. Celkovo sa mi tento pretek veľmi páčil. Trať bola naozaj super pripravená. Zablúdiť bolo priam nemožné. Na každej odbočke organizátor, tam kde sme križovali hlavnú cestu policajt. Za mňa osobne 9 bodov z 10. Musím si nechať ešte rezervu na Salzkammerhgut trophy, 4. kolo Marathon Man Europe.





Čo dodať na záver?



Na úplný záver by som dodal, že najrýchlejší muž zvládol 100km trať za 4:10:26, najrýchlejšia žena na rovnakej trati za 5:05:59. Prvý muž na 65-ke za 2:52:10 a žena za 3:38:41. Najkratšiu 40km trať zvládol prvý muž s časom 1:35:50 a žena s časom 2:02:24. Kompletné výsledky.

Aj touto formou teda ďakujeme organizátorom za skvele pripravený maratón, mtbiker.sk za informáciu o sérií MarathonMan Europe a už teraz sa tešíme na účasť v budúcom ročníku. Škoda len že sa nám to križuje s tiež veľmi kvalitnými maratónmi na Slovensku.
 

Fotogaléria k článku

 
keyboard_arrow_up